Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA – Environmental Impact Assessment) je jedným z nástrojov environmentálnej politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Posúdenie vplyvov na životné prostredie vychádza zo zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho účelom je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, projekt nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice, na životné prostredie.
Proces EIA zahŕňa porovnanie vplyvu navrhovanej činnosti so súčasným stavom životného prostredia v mieste jej vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu. Proces EIA sa riadi zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení, ktorý zabezpečuje úplnú zlučiteľnosť s právom EÚ a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Činnosť posudzovania sa skladá z niekoľkých krokov. Vypracovanie ZÁMERU a jeho pripomienkovanie, stanovenie ROZSAHU HODNOTENIA a časového harmonogramu ďalšieho posudzovania, vypracovanie Správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej ako SPRÁVA) a jej pripomienkovanie, verejné prerokovanie, vypracovanie odborného posudku a vydanie záverečného stanoviska. Výsledkom tejto činnosti je odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
• Príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie (riadi a organizuje celý proces posudzovania a v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia vypracúva záverečné stanovisko). Je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo), obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja (ďalej len obvodný úrad),
• Navrhovateľ je právnická alebo fyzická osoba zamýšľajúca vykonávať činnosť, ktorá má byť posudzovaná podľa zákona,
• Rezortný orgán je orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť,
• Povoľujúci orgán je obec alebo orgán štátnej správy príslušný vydať rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov,
• Dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého súhlas, stanovisko, záväzný posudok alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti,
• Dotknutá obec je obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť realizovať, a obec, ktorej územie vplyv navrhovanej činnosti zasahuje,
• Verejnosť je v najširšom slova zmysle jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb, ich združenia, organizácie alebo skupiny,
• Zainteresovaná verejnosť je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania (občianska iniciatíva, občianske združenie, mimovládna organizácia),
• Odborne spôsobilá osoba je fyzická alebo právnická osoba evidovaná v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie,
• Ostatní účastníci sú odborníci z rôznych oblastí vedy, techniky a praxe.
ZÁMER je prvým dokumentom spracovaným v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení. Jeho účelom je v súlade so zákonom podať najmä základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, ako aj o stave územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené. Účelom ZÁMERU nie je podať podrobné alebo vyčerpávajúce informácie o environmentálnych vplyvoch navrhovanej činnosti, ale predstaviť navrhovanú činnosť, dotknuté územie, stav životného prostredia na dotknutom území a identifikovať potenciálne vplyvy tejto činnosti na životné prostredie a na ľudské zdravie vrátane vplyvov kumulatívnych a synergických.
V ZÁMERE sú uvedené základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, základné vyhodnotenie variantov navrhovanej činnosti (pokiaľ nie je od variantného riešenia upustené). Rovnako obsahuje návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky.
Podrobné hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a na verejné zdravie je náplňou SPRÁVY o hodnotení navrhovanej činnosti.
Vypracovanie SPRÁVY o hodnotení vplyvu NJZ na životné prostredie priamo nadväzuje na ZÁMER odovzdaný dňa 5. 3. 2014 Ministerstvu životného prostredia SR, ktoré v tejto súvislosti následne dňa 29. 5. 2014 zverejnilo požadovaný ROZSAH HODNOTENIA navrhovanej činnosti určený podľa § 30 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
ROZSAH HODNOTENIA je k dispozícii v elektronickej forme na webovom portáli MŽP SR www.enviroportal.sk na adrese http://enviroportal.sk/sk/eia/detail/novy-jadrovy-zdroj-v-lokalite-jaslovske-bohunice alebo na našom webovom portáli na adrese http://www.jess.sk/sk/home/o-spolocnosti/dokumenty.
SPRÁVA je podrobný hĺbkový dokument, ktorý obsahuje podrobné vyhodnotenie vplyvov nového jadrového zdroja na jednotlivé zložky životného prostredia a na zdravie obyvateľstva na základe vykonaných detailných analýz. Obsah a štruktúru SPRÁVY o hodnotení navrhovanej činnosti upravuje Príloha č. 11 k zákonu č. 24/2006 Z. z.
SPRÁVA o hodnotení podrobne popisuje údaje o navrhovanej činnosti. Ďalej spresňuje priame vplyvy činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, ku ktorým patrí napríklad požiadavky na vstupy (akým je záber pôdy, odber vody, spotreba surovín, nároky na dopravu, infraštruktúru a na pracovné sily) a údaje o výstupoch (znečistenia ovzdušia, odpadové vody, odpad, hluk, žiarenie a iné fyzikálne polia, zápach a iné výstupy a doplňujúce údaje).
SPRÁVA hodnotí vplyvy na životné prostredie pomocou porovnania súčasného stavu a vyhodnotením predpokladaných vplyvov. K hodnoteným okruhom patrí vplyv na obyvateľstvo, ovzdušie a klímu, hluk, vplyv ionizujúceho žiarenia a ďalšie fyzikálne alebo biologické agensy, povrchová a podzemná voda, horninové prostredie a prírodné zdroje, fauna, flóra a ekosystémy, krajina, hmotný majetok a kultúrne pamiatky, dopravná a iná infraštruktúra, riziká a havárie. Po komplexnom stanovení súčasného stavu životného prostredia sa pristúpi k hodnoteniu predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie a k odhadu ich významnosti. Do úvahy sa berú predpokladané vplyvy priame, nepriame, sekundárne, kumulatívne (kumulatívne so súčasnými zariadeniami v lokalite), synergické, krátkodobé, dočasné, dlhodobé a trvalé a vyvolané počas výstavby a realizácie. SPRÁVA ďalej špecifikuje navrhnuté opatrenia a monitoring a návrh kontroly dodržiavania stanovených podmienok.
SPRÁVA o hodnotení je zverejnená na webovom portáli MŽP SR. Zároveň ju dotknuté obce vystavia obvyklým spôsobom (internetový portál obce, verejná nástenka atď.). Do 30 dní od zverejnenia možno podávať k SPRÁVE písomné stanoviská.
V nadväznosti na SPRÁVU EIA sa následne uskutočnia verejné prerokovania navrhovanej činnosti na úrovni dotknutých obcí vrátane cezhraničných konzultácií a prerokovaní. Správa bola predložená na MŽP SR 25.8. 2015.
Základným metodickým prístupom v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie a zvlášť v oblasti jadrovej energetiky je orientácia na bezpečnosť posúdenia. Spracovanie ZÁMERU a následne SPRÁVY o hodnotení navrhovanej činnosti je dôsledne podriadené konzervatívnemu prístupu. Prípadné vplyvy projektu nového jadrového zdroja na životné prostredie sú hodnotené z pohľadu ich najnepriaznivejších parametrov, čo umožňuje zaručiť, že postupy hodnotenia postihnú všetky vplyvy navrhovanej činnosti v ich potenciálnom maxime.
Aplikácia konzervatívneho prístupu napríklad z pohľadu voľby environmentálnych parametrov v praxi znamená, že sa z parametrov zariadení všetkých potenciálnych dodávateľov vyberú najmenej priaznivé (napr. najväčší odber vody, najväčšie rádioaktívne výpuste, najväčší rozmer na posúdenie vplyvov na krajinu a pod.), pričom sa v rámci konzervatívneho prístupu ešte následne zaokrúhľujú smerom nahor. Takto vzniknutá obálka parametrov elektrárne (Plant Parameters Envelope) sa následne použije na hodnotenie vplyvov. Výsledky hodnotenia s rezervou pokrývajú všetky projekty potenciálnych dodávateľov.
Navrhovanou činnosťou je výstavba 1 bloku PWR (Pressure Water Reactor) generácie III+ s čistým elektrickým výkonom do 1700 MWe v lokalite Jaslovské Bohunice vrátane všetkých súvisiacich plôch, stavebných objektov a technologických zariadení. Súčasťou činnosti je elektrárensky blok a jeho infraštruktúrne (elektrické a vodohospodárske) napojenie. Navrhovaná činnosť rieši všeobecne akceptovaný dopyt po tomto type zdroja (ako jadrového zdroja) vyjadrený v príslušných strategických dokumentoch Slovenskej republiky – Energetickou politikou SR 2014.
NJZ v lokalite Jaslovské Bohunice s vyššie uvedeným výkonom je v súlade s vládnym uznesením č. 948/2008, s Energetickou politikou SR 2014 a ÚPD VÚC Trnavského kraja 2014. Zároveň sú rešpektované požiadavky ROZSAHU HODNOTENIA na vypracovanie hodnotenia navrhovanej činnosti pre variant „jeden reaktorový blok s tlakovodným reaktorom generácie III+ s maximálnym čistým inštalovaným elektrickým výkonom do 1700 MWe“.
Z hľadiska technického riešenia je uvažovaný iba zdroj s tlakovodným reaktorom generácie III+, ktorý predstavuje v súčasnosti najlepšiu dostupnú technológiu, s celým radom bezpečnostných výhod a v podmienkach Slovenskej republiky aj dlhodobé prevádzkové skúsenosti s týmto typom. Na základe schválených strategických dokumentov SR nie je pre nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice k dispozícii iné reálne variantné riešenie, než aké sa navrhuje, teda ani iná lokalita, ani iná technológia. Toto bolo potvrdené aj stanoviskom MŽP SR k žiadosti o upustenie od variantného riešenia.
V procese EIA pre nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice je v súlade s požiadavkami zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvažované so zohľadnením tzv. nulového variantu, teda variantu stavu, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila.
Prevádzková životnosť elektrárne sa predpokladá na 60 rokov. Projekt bude riešený tak, aby bolo zabezpečené plnenie všetkých relevantných legislatívnych predpisov a bezpečnostných štandardov v súlade s predpismi a s požiadavkami ÚJD SR, IAEA a WENRA v priebehu celého životného cyklu elektrárne.
Rozsah plôch na umiestnenie všetkých súčastí navrhovanej činnosti je v SPRÁVE stanovený konzervatívne (svojím maximálnym možným rozsahom) a jeho reálny rozsah tak bude skôr menší. Navrhovaná činnosť bude situovaná na ploche bezprostredne nadväzujúcej na súčasný areál jadrových zariadení Jaslovské Bohunice, pričom sa čiastočne využijú aj uvoľňované plochy tohto areálu.
Plocha umiestnenia a výstavby nového jadrového zdroja rešpektuje hranice uvedené v návrhu ÚPD VÚC Trnavského kraja a dotýka sa územia obcí Jaslovské Bohunice, Radošovce, Ratkovce, Pečeňady a Veľké Kostoľany.
Koridory súvisiacej infraštruktúry (elektrické a vodohospodárske napojenie) budú v zásade rešpektovať trasy stávajúcej infraštruktúry jadrových zariadení v lokalite Jaslovské Bohunice na územiach obcí Jaslovské Bohunice, Ratkovce, Červeník, Madunice, Pečeňady, Veľké Kostoľany, Dubovany, Drahovce a Piešťany.
Nový jadrový zdroj bude realizovaný za využitia reaktora generácie III+. Táto generácia vychádza z osvedčených typov generácie II a predstavuje v súčasnosti najlepšiu dostupnú technológiu.
Súhrn vlastnosti reaktorov generácie III+:
• Štandardizovaný dizajn znižujúci nutnú dobu licencovania jednotlivých elektrární, potrebné investičné náklady a trvanie výstavby.
• Zjednodušený (zároveň však robustnejší) dizajn umožňujúci jednoduchšiu obsluhu a vyššie prevádzkové rezervy.
• Vyššia disponibilita (90 % a viac), vyššia čistá účinnosť (až 37 %) a dlhšia životnosť (min. 60 rokov).
• Nižšie riziko havárií so závažným poškodením aktívnej zóny (výrazne pod 10-5/rok).
• Vyššia odolnosť proti vonkajším vplyvom.
• Vybavenie elektrární špecifickými systémami na prevenciu a na zmierňovanie následkov ťažkých havárií.
• Umožnenie vyššieho využitia paliva (vyššie vyhorenie až 70 GWd/tU) a zníženie množstva produkovaného rádioaktívneho odpadu.
• Predĺženie času medzi odstávkami na prekládku a výmenu paliva použitím vyhorievajúcich absorbátorov (až 24 mesiacov).
• Lepšia ekonomika prevádzky.
Všeobecné výhody jadrových reaktorov typu PWR:
• Stabilita v dôsledku existencie zápornej spätnej väzby (zvyšovanie teploty pôsobí proti zvyšovaniu výkonu).
• Vybavenie pasívnym systémom núdzového odstavenia reaktora. Regulačné tyče sú držané v hornej polohe elektromagnetmi a v prípade nutnosti sa zasúvajú do aktívnej zóny reaktora vlastnou tiažou. Po ich zasunutí dôjde k bezpečnému zastaveniu jadrovej reakcie.
• Oddelenie primárneho a sekundárneho okruhu. Sekundárny okruh je (parogenerátorom) oddelený od primárneho okruhu, takže voda v sekundárnom okruhu neobsahuje rádioaktívne látky, čo obmedzuje možnosť úniku rádionuklidov do životného prostredia.
Typ: tlakovodný reaktor (PWR)
Generácia: III+
Celkový elektrický inštalovaný výkon: jeden reaktorový blok s maximálnym čistým inštalovaným elektrickým výkonom do 1700 MW
Prevádzková životnosť: 60 rokov
Projekt bude riešený tak, aby bolo zabezpečené plnenie všetkých relevantných legislatívnych predpisov a bezpečnostných noriem v súlade s predpismi a požiadavkami ÚJD SR, IAEA a WENRA v priebehu celého životného cyklu elektrárne.
Elektráreň s blokmi PWR generácie III+ môže dodať rad renomovaných svetových výrobcov. Dodávateľ elektrárne bude vybraný následne v ďalších etapách prípravy projektu. Samotná voľba dodávateľa nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Environmentálne aj bezpečnostné požiadavky na všetky typy reaktorov sú zhodné a ich vplyvy sú uvažované v ich potenciálnom maxime (to znamená, že parametre použité na posúdenie vplyvov konzervatívne pokrývajú parametre zariadení všetkých do úvahy prichádzajúcich dodávateľov – obálková metóda). Referenčné riešenia.
Referenčné riešenia, s ktorými sa uvažuje:
projekt AP1000 – Westinghouse Electric Company LLC, USA, čistý elektrický výkon bloku cca 1100 MW
projekt EU-APWR – európsky model tlakovodných reaktorov spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries (MHI), Japonsko, čistý elektrický výkon bloku cca 1600 MW
projekt MIR1200 – konzorcium spoločností Škoda JS/JSC Atomstroyexport/JSC OKB Gidropress, Česká republika/Rusko, čistý elektrický výkon bloku cca 1114 MW
projekt EPR – AREVA NP, Francúzsko, čistý elektrický výkon bloku cca 1660 MW
projekt ATMEA1 – spoločný podnik spoločností AREVA NP/Mitsubishi Heavy Industries, Francúzsko/Japonsko, čistý elektrický výkon bloku cca 1125 MW
projekt APR1400 – Korea Hydro&Nuclear Power (KHNP), Južná Kórea, čistý elektrický výkon bloku cca 1400 MW
Navrhovaná činnosť je umiestnená v priestore nadväzujúcom na súčasný areál jadrových zariadení Jaslovské Bohunice. Dotknuté územie nie je husto zaľudnené. Vzťah obytnej zástavby (mestá a obce) je dlhodobo konsolidovaný a vzdialenosť zástavby od areálu jadrových zariadení, resp. od plochy na umiestnenie a výstavbu nového jadrového zdroja, je dostatočná. Kvalita ovzdušia je vyhovujúca. Na dotknutom území nie je indikované prekračovanie legislatívnych limitov. Hluková situácia je daná prelínaním hluku z rôznorodých činností (doprava, priemysel, poľnohospodárstvo), ktoré zodpovedajú charakteru krajiny. Dominantným zdrojom hluku v zastavanom území obcí je cestná doprava, areál jadrových zariadení tu nemá, s ohľadom na viac ako dostatočnú vzdialenosť, akusticky významný vplyv.
Z prírodovedeckého hľadiska je dotknuté územie charakterizované predovšetkým druhovo chudobnými plochami poľnohospodárskej činnosti, medzi ktorými sa ostrovčekovite vyskytujú kríkové a stromové porasty tvorené prevažne líniovými sprievodmi vodných tokov a ciest. Plochu na umiestnenie navrhovanej činnosti tvorí čiastočne zmienený druhovo chudobný agrosystém, čiastočne industriálne plochy vo väzbe na súčasný areál elektrární. To isté sa týka aj ostatných súčastí činnosti, ktorými sú najmä súvisiace vodohospodárske a energetické koridory.
Lokalita priamo nezasahuje do žiadnych chránených území na národnej ani na európskej úrovni (chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, územie európskeho významu, chránené vtáčie územie). Nedotýka sa ani ďalších prvkov ochrany prírody (chránené stromy, chránené krajinné prvky, mokrade) biosférickej rezervácie a lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Predpokladaný počet stálych zamestnancov elektrárne je 650 osôb s nárastom približne o 1000 externých pracovníkov prítomných v čase pravidelných odstávok elektrárne.
Posudzovanie očakávaných vplyvov projektu NJZ na životné prostredie a na verejné zdravie je súčasťou SPRÁVY. Ako podklad SPRÁVY bola vypracovaná samostatná podkladová štúdia „Hodnotenie zdravotných rizík a vplyv zámeru na zdravie obyvateľov“. Na hodnotenie aktuálneho stavu zdravia obyvateľstva v lokalite jadrových zariadení Jaslovské Bohunice bolo vybratých spolu 27 indikátorov, ktoré v kompletnom spracovaní popisujú stav obyvateľstva z mnohých uhlov pohľadu. Všetky zdravotné indikátory sú hodnotené v rôznom časovom rozpätí rokov 1993 až 2012. Negatívny vplyv jadrových zariadení na zdravotný stav obyvateľstva (v porovnaní s podobnými lokalitami vo vzdialenejšom okolí, ktoré nemohli byť ovplyvnené žiadnymi vplyvmi jadrovej elektrárne), nebol identifikovaný v žiadnom z 27 indikátorov.
Významné vplyvy na flóru a faunu nie sú s ohľadom na aktuálny stav územia očakávané. Plochy dotknuté výstavbou priamo nezasahujú do žiadneho územia národnej ani európskej sústavy chránených území, resp. prvkov územného systému ekologickej stability.
Hlukové vplyvy možno predpokladať prevažne na lokálnej úrovni (vo vnútri areálu elektrárne, resp. v jeho najbližšom okolí). Prevádzkové objekty NJZ budú umiestnené vo vzdialenosti, na ktorú sú hlukové vplyvy pri najbližšej resp. najviac dotknutej obytnej zástavbe spoľahlivo riešiteľné. V súvislosti so zvýšením intenzity dopravy sa očakáva vo väčšine prípadov akusticky nevýznamné zvýšenie hlukovej záťaže, na najviac dotknutom úseku predstavuje zvýšenie maximálne 2 dB. Nový jadrový zdroj nebude významným zdrojom emisií látok znečisťujúcich ovzdušie. Pri prevádzke jadrových elektrární sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. S ohľadom na úroveň imisnej záťaže v území možno usúdiť, že stacionárne zdroje znečisťovania vrátane vyvolanej automobilovej dopravy významným spôsobom nezmenia zaťaženie územia, očakávame spoľahlivé plnenie legislatívne stanovených imisných limitov na všetky sledované škodliviny. Z hľadiska prevádzky elektrárne patrí jadrová energia k producentom takmer nulových skleníkových plynov.
Z vyhodnotenia radiačných vplyvov pri kumulatívnom pôsobení NJZ a súčasných zariadení v lokalite EBO jednoznačne vychádza, že riziko zdravotnej ujmy je veľmi nízke, nevýznamné v porovnaní s prirodzeným pozadím a vyhovuje najprísnejším medzinárodne uznávaným kritériám. Tomuto konštatovaniu zodpovedá aj vyhodnotenie zdravotného stavu obyvateľstva v dotknutom území po takmer 50-ročnej prevádzke jadrových zariadení v lokalite, ktorý je rovnaký alebo lepší v porovnaní s geograficky, sociálne a ekonomicky podobnými oblasťami, kde jadrové zariadenia nie sú, ako aj v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Realizácia projektu NJZ bude mať významný pozitívny vplyv z hľadiska lokálnej, regionálnej a národnej ekonomiky a zamestnanosti. Napomôže ekonomický rozvoj celého regiónu a očakávanou zvýšenou tvorbou spoločenského produktu predstavuje predpoklad zlepšenia prosperity dotknutého územia.
Reaktory generácie III a III+ sú bezpečnejšie ako reaktory predchádzajúcich generácií. Ich vývoj bol iniciovaný snahou zlepšiť prevádzkovo-spoľahlivostné ukazovatele reaktorov generácie II a zároveň ďalej zlepšovať bezpečnostné charakteristiky. Za jadrovú bezpečnosť na príslušnom jadrovom zariadení zodpovedá držiteľ povolenia (licencie), teda prevádzkovateľ príslušného jadrového zariadenia. Kontrolným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti na území Slovenskej republiky je Úrad jadrového dozoru (ÚJD SR), ktorý kontroluje, či všetky činnosti držiteľov povolení sú v súlade s pravidlami zaistenia jadrovej bezpečnosti. Úrad vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby jadrová energia v Slovenskej republike bola využívaná bezpečne a aby nedošlo k ohrozeniu zdravia obyvateľstva, k poškodeniu majetku a životného prostredia. Základné bezpečnostné charakteristiky reaktorov generácií III a III+ vo vzťahu k predchádzajúcim generáciám sú.
Základné bezpečnostné charakteristiky reaktorov generácií III a III+ vo vzťahu k predchádzajúcim generáciám:
• nižšia frekvencia vzniku havarijných podmienok (vrátane ťažkých havárií),
• zvládajú ťažké havárie vrátane zachytenia a chladenia, prípadne vzniknutej taveniny aktívnej zóny, sú vybavené prostriedkami na zvládanie ťažkých havárií ako súčasť projektového riešenia,
• zvládajú Station Blackout (strata všetkých zdrojov elektrického napájania),
• pravdepodobnosť poškodenia aktívnej zóny (CDF) je minimálne o rád nižšia ako pri súčasných prevádzkovaných JE (hodnota CDF je významne nižšia ako 1 E-5/rok),
• pravdepodobnosť skorých alebo veľkých únikov rádioaktivity do okolia (LER) je minimálne o rád nižšia ako v súčasných prevádzkovaných JE (hodnota LER je významne nižšia ako 1 E-6/rok),
• vo väčšej miere využívajú na bezpečnostné systémy pasívne prvky, na ktorých funkciu sa využívajú základné prírodné fyzikálne princípy, a sú tak menej závislé od elektrického napájania a od iných podporných systémov,
• majú vyššiu redundanciu bezpečnostných systémov,
• zvládajú závažnejšie vonkajšie udalosti (napr. pád lietadla, zemetrasenie) a prostriedky na zvládanie týchto udalostí sú súčasťou ich štandardného projektu,
• majú lepšie požiarne zabezpečenie,
• majú predĺženú lehotu, počas ktorej sa nie je potrebný zásah operátorov v prípade havárií.
Nový jadrový zdroj bude podliehať tak bežným postupom pri umiestňovaní a povoľovaní stavby, ako aj špecifickým postupom pre jadrové zariadenia. Projekt v súčasnej dobe úspešne pokračuje realizáciou činností v rámci predprípravnej etapy projektu NJZ podľa schváleného harmonogramu, to znamená spracovaním dokumentov, analýz, štúdií a prieskumov potrebných pre územné konanie, výber dodávateľa NJZ, zabezpečenie financovania projektu a pre prípravu súvisiacich a vyvolaných investícií.