Výstavba prvej jadrovej elektrárne na svete začala v roku 1950 neďaleko dedinky Obninsk juhozápadne od Moskvy v bývalom Sovietskom zväze.
K energetickej sieti bola pripojená 27. júna 1954. Reaktor s označením AM-1 mal čistý výkon 5 MW, bol kanálového typu, ako moderátor bol použitý grafit, ako chladivo voda. Hlavnou úlohou tohto projektu bolo overenie prijatých koncepcií, ktoré bude možné použiť pre masové uplatnenie energetických reaktorov. Elektráreň, okrem výroby elektriny, slúžila aj na výrobu izotopov najmä pre medicínske účely a na realizáciu experimentov. Definitívne odstavená bola 29. apríla 2002. Na jej mieste je zriadené múzeum jadrovej energetiky.
V roku 1956 bola uvedená do prevádzky prvá jadrová elektráreň s komerčným výkonom 46 MW v Calder Hall (Veľká Británia).
Nasledovali roky výskumu, vývoja a budovania, výsledkom ktorých je v súčasnosti prevádzkovaných viac, ako 430 jadrových reaktorov v 30 krajinách, ktoré vyrábajú približne 15% elektrickej energie vyrobenej vo svete.
V Európskej únii je v súčasnosti v prevádzke viac, ako 130 jadrových reaktorov v 15 krajinách, ktoré sa podieľajú 30% na výrobe elektrickej energie vyrobenej v EÚ.
Ani jadrovú energetiku neobišli mimoriadne udalosti. Prvá, ktorá negatívne vstúpila do povedomia svetovej verejnosti, bola havária na elektrárni Three Mile Island (USA) v roku 1979. Ďalšia vážna udalosť nasledovala v roku 1986 na 4. bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne (ZSSR) a poslednou v rade je pohroma na štyroch blokoch elektrárne Fukušima 1 v roku 2011 (Japonsko) spôsobená zemetrasením a vlnami cunami.
V náväznosti na jadrovú katastrofu v Černobyle vyvstala potreba celosvetovej spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrovoenergetických zariadení. A tak 15.mája 1989 bola oficiálne založená Svetová asociácia prevádzkovateľov jadrových zariadení (WANO), ktorej hlavným cieľom je zlepšovanie jadrovej bezpečnosti v celosvetovom rozsahu.
V súčasnosti má jadrová energetika za sebou viac, ako polstoročnú históriu. Priniesla ľudstvu široké možnosti rozvoja vďaka pomerne lacnému, silnému a spoľahlivému zdroju elektrickej energie. Od začiatku svojej existencie až doteraz má svojich priaznivcov, aj odporcov. Po počiatočnom, skoro masovom rozvoji, nasledoval čiastočný útlm. Tento útlm bol spôsobený najmä negatívnym postojom verejnosti po černobyľskej havárii. V poslednom desaťročí sa začala renesancia jadrovej energetiky, avšak poškodené bloky v japonskej Fukušime znova dali zámienku na šírenie protijadrových nálad.
Aj v súvislosti s týmto momentom ešte viac stúpol dôraz na bezpečnosť jadrových elektrární. V súčasnosti začínajú vo svete fungovať jadrové elektrárne s reaktormi generácie III. Sú podstatným a dôležitým krokom k väčšej bezpečnosti a lepším parametrom vo využívaní jadrovej energetiky.